Táto nenáročná a odolná vysokohorská plodina s takmer 6 tisíc rokov dlhou tradíciou predstavovala od nepamäti hlavnú zložku potravy obyvateľov andskej oblasti Južnej Ameriky.

V dnešnej dobe je quinoa cenená hlavne vďaka vysokej nutričnej hodnote a OSN ju klasifikovalo ako jednu z plodín obsahujúce veľmi vysoké percento bielkovín (12-18%).

Zrno quinoa má vysokú nutričnú hodnotu.

V porovnaní s bežne u nás pestovanými obilninami obsahuje viac celkových bielkovín (16 až 18%, výnimočne aj cez 20% v sušine), dôležitejšie však je ich veľmi priaznivá skladba.

Najvyšší podiel pripadá na albumíny a globulíny, teda na biologicky najhodnotnejšie frakcie, obsah menej žiadaných prolamínov je nízky.

Vysokým zastúpením esenciálnych aminokyselín sa quinoa podobá sóje.

Oproti bežným obilninám má vyšší obsah lyzínu, nethioninu, cysteínu a treonín.

Zvýšený obsah histidínu je významný vo výžive dojčiat a malých detí, u ktorých táto aminokyselina patrí rovnako k esenciálnym.

Lepok quinoa neobsahuje a je preto vhodná na prípravu pokrmov pre celiatikov a alergikov.

Škrob semeno quinoa obsahuje 58 až 68% v sušine, na pekárenske účely sa však z technologických dôvodov svojimi vlastnosťami nehodí.

Múku z quinoa možno preto pridávať pre zlepšenie nutričnej hodnoty do chlebových ciest maximálne do 10%.

Vyššie prídavky by sa nepriaznivo prejavili na objeme, konzistencii a pórovitosti hotových chlebov.

Obsah tukov kolíše v rozmedzí 4 až 9% v sušine.

Z mastných kyselín sú najviac zastúpené linolová (vyše 50% z ich celkového množstva) a olejová (20%).

Vďaka prítomným antioxidantom je olej z quinoa veľmi stabilný.

Quinou možno považovať aj za dobrý zdroj niektorých vitamínov – tiamínu, riboflavínu, kyseliny listovej, beta-karoténu, alfa-tokoferolu aj vitamínu C.

V porovnaní s bežnými obilninami má nižší obsah iba niacínu.

Nezanedbateľná je aj prítomnosť mnohých minerálií – fosforu, vápnika, horčíka, železa, zinku, draslíka, medi, mangánu, síry a ďalších.

Ich obsah závisí však predovšetkým na vlastnostiach pôdy, na ktorej rastlina vyrástla.

Praním a obrusovaním semien sa obsah znižuje.

Narozdiel od pšenice alebo ryže ponúka stravníkom vyvážený súbor dôležitých aminokyselín, čo ju zaraďuje medzi neobvykle kompletné potraviny.

Predstavuje tiež dôležitý zdroj vlákniny, fosforu, železa a horčíka.

Neobsahuje lepok a je veľmi ľahko stráviteľná.

Quinoa nie je nijak náročná na prípravu a vyznačuje sa príjemne ľahkou, nadýchanou štruktúrou.

Po uvarení má jemnú, ľahko orieškovú chuť a predstavuje výbornú alternatívu k bielej ryžu či kuskusu.

Ak nepoužívate kupovanú quinou v krabici či vrecúšku, je nevyhnutné sa najskôr zbaviť saponínov.

Preto sa zrnká namáčajú na niekoľko hodín do vody, ktorá sa neskôr vymení za čerstvú a zrná sa v nej znovu nechajú namočené.

Zvyčajne sa varí rovnako ako ryža (2 šálky vody na 1 šálku quinoa) po dobu 14 – 18 minút.

Uvarená quinoa vyzerá ako malé naboptnalé zrnko popkornu, mala by byť mäkká.

Na ochutenie je možné použiť akékoľvek korenie či zeleninu.

Zmiešaním quinoa s medom, mandľami, mliekom alebo ovocím vznikne veľmi energeticky bohatá a pritom zdravá a chutná forma raňajok.

Múka tejto plodiny sa skvele hodí k prípravám cesta pri bezlepkovej diéte.

Pôvod: Peru